Nie, nechcem dehonestovať eurofondy ako také. Za peniažky z Únie sa na Slovensku uskutočnilo množstvo projektov. Ani nechcem poukazovať na to, ako naša krajina nedokáže hospodáriť a čas od času médiami prebehne informácia o tom, že budeme musieť vrátiť peniažky nazad. Problém je niekde celkom inde.
V správe, na ktorú sa odvolávam, je Slovensko totiž JEDINOU krajinou v Európskej únii, ktorá dostala peniaze na riešenie rómskej problematiky. Čím sme si zaslúžili toto privilégium? A je to privilégium alebo vlastne len smola?
Koľký paradox. Pred pätnástimi či dvadsiatimi rokmi Slovensko čelilo veľkej kritike kvôli svojej rómskej politike. Podľa zahraničných pozorovateľov boli Rómovia u nás utláčaní a diskriminovaní, žili v neľudských podmienkach a za všetko mohol štát. Niektoré západné krajiny veľkoryso otvárali svoje hranice a ponúkali našim spoluobčanom útočisko. A stalo sa. Mnoho rodín sa dvihlo a s veľkou slávou odleteli za krajšou budúcnosťou.
Bublina spľasla. Po pár týždňoch sa milosť západných krajín náhle skončila. Tí, ktorí prichádzali s patentom na rozum a kázali nám, ako máme pomôcť našim Rómom, stíchli. Už ich nevolali na západ. Pochopili, že porucha nenastala v našom prijímači.
Odvtedy sa veľa zmenilo. Prepracovaný systém dotácií z Únie dnes pomáha v mnohých sférach života. A záhadne - na Slovensko každoročne prúdia milióny na riešenie rómskej problematiky. Nemôžem si pomôcť, ale pripadá mi to ako určitá vypočítavosť. Rodiny tých, ktorí pred rokmi stihli ochutnať život na západe, sa tam chcú dostať. Západná Európa je zavalená imigrantmi z rôznych krajín a musela zavrieť svoje otvorené dvere.
Je ľahké o probléme hovoriť a ešte ľahšie kritizovať, že sa s ním nič nerobí. Vymyslieť naozaj účinné riešenie je často takmer nemožné a jeho realizácia možno ani nie je v ľudských silách. Mudrlanti z Únie si mysleli, že všetko vedia lepšie. Sklamali sa. Dobre vedia, že ak podmienky Rómov budú čo i len trošku horšie, poberú sa na západ. A oni ich predsa nechcú. A čo je pre bohaté krajiny 380 miliónov pre Slovensko? Teda, pardon. Pre našich Rómov. Podľa posledných údajov je ich na Slovensku asi 400 000. Keď si to prepočítame, dotácia na jedného z nich znamená asi 950 euro. To je slušný peniaz.
Najhoršie na tom je, že tento biznis s našimi spoluobčanmi vôbec nefunguje. Peniaze často idú niekde celkom inde (áno, aj do vreciek projektových manažérov). Školy, ktoré si do projektu napíšu, že majú veľa rómskych žiakov, dostávajú peniažky na nové záchody, jedálne, technické vybavenie. Obce s rómskymi osadami získavajú peniažky na kanalizáciu. Reálny osoh pre rómsku komunitu je však minimálny.
Bohužiaľ, naša ekonomika je nastavená tak, že mnoho Rómov ani nemá chuť niečo meniť. Práve vďaka bohatému systému sociálnej podpory, nastavenému tak, aby Únia nemohla povedať, že ich diskriminujeme. Mojej kolegyni, ktorá celých 25 rokov chodí do práce, sa jej suseda - Rómka smeje, že je hlúpa, že robí, lebo ona, celý život na materskej, dostáva od štátu viac. O tom, aký bude mať dôchodok, ani nehovorím.
Nechápte ma zle, nemám nič proti Rómom. Sú to ľudia ako všetci iní, len majú svoj spôsob života. A ten je - bez zbytočných invektív - často dosť mimo priemeru. Rómska komunita žije celkom inak ako väčšina obyvateľov. Aj medzi nimi sú talentovaní a šikovní ľudia, múdre hlavy a zručné ruky. A potrebujú niekoho, kto im pomôže zaradiť sa. Tí, ktorí pochádzajú zo slušných rodín, a to myslím na Rómov, často majú prácu i peniažky. Lenže väčšina - ohromná väčšina - trávi život v osadách, v domčekoch, popri ktorých je aj Betlehemská maštaľka luxusný hotel. Bez práce, bez hygieny, bez vzdelania. A s nastavenou dlaňou, lebo dobre vedia, že ich nenecháme čakať. Veď štát sa má starať.
Milá Únia, nechaj si svoje peniažky a radšej príď s riešením, ktoré bude fungovať. Tvoji poradcovia nám boli nanič. Aj kritika. Áno, problém tu je, je veľký a každým rokom narastá. Je zbytočné posielať nám dotácie, keď ich nevieme využiť.
Potrebujeme začať niekde celkom inde. Vymyslite spôsob, ako rómske deti udržíme v škole. Ako zabezpečíme, aby mali školské pomôcky. Nestačí, aby ste nám dali peniaze na nákup zošitov. Za dva dni ich nebudú mať, lebo si nimi doma zakúria. Ukážte nám, ako ich máme naučiť základnej osobnej hygiene. Ako docieliť, aby sa učili aj doma. Ako im nie len vytvoriť pracovné miesta, ale ako zabezpečiť, aby aj pracovali. Ruku na srdce, Únia, vieš aj to, alebo vieš len posielať peniažky, aby si od nás mala pokoj?
Nebojte sa, nechcem to zakončiť pesimisticky. Na našom Slovensku už existuje niekoľko svetlých bodov, ľudia a organizácie, ktoré pre Rómov robia veľa. Vďaka ktorým sa aj deti z osady stávajú zodpovednými členmi spoločnosti. A mnohí na to žiadne eurofondy nepotrebujú.
