S jedným sa musíme zmieriť. Vojny a nepokoje boli na svete od počiatku ľudstva (a pravdepodobne budú aj dôvodom jeho zániku). Nie je pravda, že ich bolo menej. Všade, kde sa stretli záujmy dvoch kmeňov, národov či mocností, vypukol konflikt.
Podoba vojen sa vyvíjala a menila. Spočiatku to boli králi a kmeňoví náčelníci, kto stál v čele vojska. Boj sa začínal spravidla duelom vodcov. Ak jeden z nich padol, často bolo hneď po bitke. Až v novoveku začali králi ostávať doma a posielali namiesto seba generálov. A dnes už aj generáli sedia v štábnych budovách a v prvej línii sú tí celkom obyčajní, ktorí často ani vôbec nemajú záujem riskovať vlastný život.
Byť civilným obyvateľom počas vojny nebolo med lízať ani v minulosti. Keď šli muži do bitky (lebo až na pár výnimiek bola vojna skôr mužská záležitosť), ženy a deti boli nechránené. Pri príchode nepriateľa sa ženy a deti stávali vojenskými zajatcami a často putovali do otroctva. Neskôr sa stalo bežné aj to, že ženy a deti boli zabité rovnako ako muži - najmä pri náletoch na mestá. Človek si zvykol, že vo vojne sa môže stať čokoľvek.
Napriek tomu nás terorizmus desí viac ako vojna. Počas vojny je človek v strehu a dáva si pozor, aby sa mu nič nestalo. Ak však za pokojného dňa počas mieru náhle vybuchne bomba alebo sa ozve streľba do davu, vydesí to oveľa viac. Najmä, ak sa obeťou stanú deti.
Čo vedie teroristov k tomu, aby zabíjali deti? Prvé, čo človeku príde na rozum, je zbabelosť. Už ako deti sme sa učili neubližovať slabším, lebo je to zbabelé. Hrdina si predsa vyberie rovnocenného súpera, nie? Lenže my nehovoríme o hrdinstve. V prípade teroristov má zabíjanie detí hneď niekoľko pozitív a "logických" odôvodnení.
1. Teroristi neuznávajú princíp nevinnosti. Väčšina teroristov útočí z extrémnych náboženských pohnútok. Dieťa je v ich podaní rovnaký "neveriaci pes" ako jeho rodičia.
2. Zabitie dieťaťa je strašný čin. Ak si terorista za svoj cieľ vyberie deti, dáva tým demonštratívne najavo, že sa nezastaví naozaj pred ničím. Z pohľadu väčšinového obyvateľstva (t.j. nie teroristov) vari neexistuje nič horšie.
3. Dieťa je potenciálny nepriateľ. Treba ho zlikvidovať skôr, ako dospeje a bude sa chcieť pomstiť. (je zaujímavé, že počas etnických čistiek v bývalej Juhoslávii zabíjali Srbi moslimských chlapcov od 12 rokov, lebo ich považovali za bojaschopných)
4. Zabiť dieťa je oveľa výhodnejšie ako zabiť dospelého. Keď zomrie rodič, ostanú po ňom deti, ktoré budú ďalej niesť jeho gén. Keď zmiznú deti, kto ponesie rodinnú štafetu?
5. A nakoniec - keď rodičia uvidia, že aj deti sú v nebezpečenstve, povedia si - a načo budeme mať deti, keď nám ich niekto zabije?
Áno, znie to hrozne. Pravda je však taká, že terorizmus je čoraz viac súčasťou nášho života. Už to nie sú len ojedinelé akcie niekde ďaleko. Týkajú sa aj mierumilovných krajín a postupuje to stále bližšie k nám. Ešte v deväťdesiatych rokoch sa začali ozývať hlasy na zastavenie terorizmu. V roku 1995 sa udiali hneď dva veľké útoky v Japonsku (útok sarínom v metre v Tokiu, 13 mŕtvych) a ešte horší v Oklahome, kedy pri bombovom útoku na federálnu budovu zahynulo 168 ľudí (vrátane detí zo škôlky).
Bohužiaľ, mnohé krajiny a najmä civilné obyvateľstvo si začalo plne uvedomovať nebezpečenstvo až po páde Dvojičiek v roku 2001. Čoskoro nato sa terorizmus objavil aj v Európe. Včera sa strieľalo v Paríži. Kvôli satirám v časopise. Zajtra sa možno bude "len tak" strieľať u nás. Možno aj pre tento článok. Teroristi nepotrebujú veľký dôvod. Kto nesúhlasí s ich extrémnymi názormi, riskuje život. A jedinou šancou je zastaviť ich.
Urobili sme chybu, že sme zaspali dobu. Teroristickým organizáciám sme dali dosť času na to, aby vytvorili celosvetovú sieť, zabezpečili si výcvik (veď medzi teroristami v lietadlách z 11. septembra boli aj takí, ktorí sa vycvičili priamo v USA!), zásobovanie a dodávku zbraní. Majú nás v hrsti. Vykoreniť terorizmus bude zrejme tou najťažšou úlohou v dejinách a zrejme ťažšou ako vykoreniť všetky choroby.
Bohužiaľ, napriek stále sa rozširujúcej databáze podozrivých osôb a teroristických organizácií, napriek stále sa zdokonaľujúcej kontrole na letiskách, teroristi si stále nachádzajú spôsob. Vždy nájdu niekoho nového, kto vezme do ruky zbraň a zaútočí. Hoci aj na deti. Lebo to sa vyplatí najviac.
