Keď som začala písať svoj blog, bola som zvedavá, ako na moje príspevky zareaguje okolie. Samozrejme, nečakala som standing ovation ani nekonečné chválospevy na môj literárny talent. Zas až taká nekritická nie som. No takú spŕšku invektív na moju osobu som takisto nečakala.
Nie, nefňukám. Nie som jediná. Ako som prechádzala iné blogy a diskusie k nim, uvedomila som si, že urážať akosi prišlo do módy. Výrazy ako "ty debil", "hlúpa naivka" či "píšeš hovadiny" sú na dennom poriadku. Opravte ma, ak sa mýlim, no niečo mi hovorí, že nesúhlas s názorom toho druhého sa dá vyjadriť aj bez urážania či nadávok. Aj ja som sa neraz stretla s článkom, ktorého obsah sa mi nepozdával. No nikdy som autorovi alebo inému diskutujúcemu nepovedala, že je debil len preto, že som s ním nesúhlasila.
Je naozaj také ťažké vyjadriť svoj názor bez toho, aby sme urazili toho druhého? Keď je niekto liberálne založený, prečo svojho konzervatívneho či veriaceho oponenta nazýva katolibancom, homofobikom či obmedzencom? A zas naopak, keď má niekto konzervatívne názory, prečo hneď porovnáva liberála a inoverca či ateistu s diablom a hovorí o ňom ako o zvrhlíkovi? Ak nesúhlasím, prečo musí byť autor inej myšlienky hneď debil? A keď nemám chuť čítať nejaký blog, lebo sa mi zdá irelevantný, musím rovno napísať do diskusie, že autor má ostať doma pozerať telenovely, lebo jeho texty sú "na hovno"?
V našej spoločnosti sa vytratila úcta k tomu druhému. Už od detstva som sa stretávala s ľuďmi, ktorí mali iné názory. Bolo normálne, že sme sa porozprávali, každý povedal svoje argumenty a vypočul toho druhého. Blog má nevýhodu - text je napísaný a diskutujúci sa nemôžu opýtať na vysvetlenie, ak im niektorá pasáž nie je celkom jasná. To, že môže dôjsť k nedorozumeniu alebo zlému pochopeniu niektorej myšlienky, je normálne. Ale prečo to vedie k osobným útokom a urážkam? Už azda nie je v móde vypočuť protistranu a nestranne zhodnotiť jej argumenty? Je také ťažké napísať len "nesúhlasím", "myslím si..." alebo "mýliš sa"?
Nie som proti kritike, ak je konštruktívna. Ani proti debate, veď nato tam je. Každý má svoj názor, svoju pravdu - ako v tom známom porekadle o zubnej kefke. Z diskusie môže vzísť mnoho podnetov, môže byť obohatením pre autora aj diskutujúcich. Vyjadriť svoj názor je naše ústavné právo. Ak niekto uráža druhého pre jeho názor, porušuje jeho práva. Ak autor vo svojom príspevku nikoho neurazil, prečo urážajú jeho?
Pamätám sa, ako som ešte na strednej škole bola svedkom akademickej debaty - súťaže v umení obhajovať si svoj názor bez toho, aby to viedlo k urážke protistrany. Ak mám byť úprimná, vtedy sa mi to zdalo akési zbytočné. Keď sa však pozriem späť, uvedomujem si, že som sa mýlila. Povedať svoj názor bez urážky toho druhého nie je vždy jednoduché a mnoho ľudí to vôbec nedokáže. Možno je to ich neschopnosť argumentovať, plytkosť vlastných názorov, možno pohŕdanie druhými, vlastný egoizmus, alebo sa to len nenaučili... nech je to čokoľvek, výsledok je jasný.
Niektorí ľudia zrejme majú nutkavú túžbu prejaviť sa aj na úkor toho, že niekoho urazia. Môžem sa vyjadriť akokoľvek šalamúnsky, urobia to znova. A je mi jasné, že diskusia k tomuto príspevku bude toho dôkazom. Ale ako sa hovorí za veľkou mlákou -haters gonna hate...
