Richtárom na doživotie

Autor: Ivana Lešičková | 25.11.2014 o 16:36 | Karma článku: 6,26 | Prečítané:  840x

Prečo vo všetkých politických funkciách neexistuje limit na znovuzvolenie?

Poznáte ten vtip o lakomcovi? 

Príde lakomec k doktorovi a hovorí mu: "Pán doktor, som strašne lakomý, dajte mi na to nejaké lieky, ale veľa, veľa, VEĽA!!!"

Možno vás prekvapil tento úvod, ale nezačala som ním náhodne. Máme za sebou komunálne voľby. Pre niekoho úspešné, pre iných menej. Víťazi už triezvejú po oslavách a porazení rozdumujú, kde asi urobili chybu. V mnohých mestách a obciach sa už niekoľký krát po sebe potvrdil status quo - primátor či starosta opätovne obhájil svoju stoličku a v miestnom zastupiteľstve tiež nenastalo veľa zmien. Nechcem teraz znevažovať prácu dlhoročných mestských poslancov, starostov či primátorov. Len sa pýtam, či to je to najlepšie riešenie.

Väčšina psychológov odporúča, aby človek počas života niekoľko krát zmenil zamestnanie. Určite aj vy poznáte ľudí, ktorí strávili celé roky v jednom zamestnaní a po čase nastala doba, kedy sa ich výkonnosť rapídne znížila, práca ich prestala napĺňať a chodili do nej len z povinnosti. Vyhoreli. No určite ste si všimli, že v politike - tak komunálnej ako aj na celoštátnej úrovni - je syndróm vyhorenia prakticky neznámy pojem. Mnoho politikov presedí na svojej stoličke celé desaťročia a ani napriek pokročilejšiemu veku sa nezberá na dôchodok. Vlastne odídu z politiky až vtedy, keď ich prehlasuje konkurencia a už sa do parlamentu nedostanú. 

Prečo sa politici tak statočne bránia odchodu na dôchodok? Alebo jednoduchému odchodu z politiky a návratu k niečomu inému - veď aj oni boli kedysi "normálni" ľudia - učitelia, lekári, úradníci, či stolári alebo murári (česť šikovným rukám!). Jedným dôvodom môže byť práve spomínaný vtip o lakomcovi. Nie nadarmo sa o ľuďoch na vysokých postoch hovorí, že sú "pri koryte". V politike sa točia peniažky. A ruku na srdce, naozaj si myslíte, že všetci, ktorí kandidujú do parlamentu či miestneho zastupiteľstva tak robia z ochoty pomôcť svojej obci, regiónu či štátu? No dobre, na prvý raz možno áno. Aspoň niektorí. Ale dovoľte mi otázku - ak je niekto na vysokom poste už desať či dvadsať rokov a neurobil pre svojich voličov nič dobré (myslím naozaj dobré, nie nejaké krátkodobé populistické šialenstvo), myslíte si, že ešte niečo urobí?

Možno sú obce, v ktorých je tak málo naozaj schopných ľudí, že sa niet čo čudovať, ak na ich čele stojí jeden človek aj dvadsať rokov. Mnohí (aj komunálni) politici sú čestní a šikovní ľudia s víziami a plánmi na zlepšenie kvality života. Spočiatku. Po dvoch či troch volebných obdobiach sa však vízie vyčerpajú a človek dohára. Ale nepripustí si to. Nie v politike.

Možno by nebolo zlé, keby sa na Slovensku zaviedlo pravidlo - trikrát a dosť. Ak by bol človek trikrát zvolený do vysokej funkcie (starosta, primátor, predseda VÚC), už by viac kandidovať nemohol. Snáď jedine, keby sa o to miesto nikto nehlásil (niektoré obce sú tak maličké, že tam o post starostu ani nie je záujem). Som presvedčená, že by to zlepšilo kvalitu našej politickej scény. Konečne by dostali šancu mladší a čerství adepti. A tí, ktorí sú tak zaslepení svojou mocou a prísunom peňazí, že stratili súdnosť a zabudli, že ich čas už dávno vypršal, by proste museli odísť...

Súhlasíte? Áno? Nie? Čakám vaše komentáre :)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Lunter: Nikdy som nepovedal, že mamu vyliečili len zdravé potraviny

Článok na webe firmy kandidáta na župana vysvetľuje jej vznik tým, že vďaka zdravej strave sa jeho mama dostala z rakoviny.

ŠPORT

Kohút si priznal chybu, Cígerovi sa ospravedlnil. Ten to neprijal

Tréner reprezentácie a šéf zväzu spolu diskutovali.


Už ste čítali?