Tri tváre holocaustu

Autor: Ivana Lešičková | 28.1.2015 o 14:19 | Karma článku: 4,60 | Prečítané:  1074x

Keď sa povie holocaust, takmer každý z nás si vybaví fotografie vyhladovaných židovských väzňov z Osvienčimu. V skutočnosti bolo zriadenie koncentračných táborov len východisko z núdze. Holocaust mal totiž viacej podôb...

Konečné riešenie

Nech bola nenávisť Adolfa Hitlera k Židom spôsobená čímkoľvek, jedno bolo jasné - chcel ich vyhladiť. Túto úlohu dostalo špeciálne komando, tzv. Einsatzgruppen. Tieto jednotky prečesávali všetky dobyté územia a starali sa o to, aby ostali "judenfrei" (bez Židov). Spravidla prešli jednu obec za druhou, všetkých Židov vyvliekli na určené miesto, prikázali im vykopať jamu, potom sa mali povyzliekať a vojaci ich postrieľali. Jeden z najväčších masakrov sa odohral pri Kyjeve na Ukrajine, kde v rokli Babij Jar zahynulo dohromady asi 100 000 ľudí. 

Vedenie nacistickej mašinérie si však veľmi rýchlo uvedomilo, že toto vraždenie má mnoho nevýhod:

1. minulo sa pri ňom priveľa munície

2. bolo časovo náročné

3. malo negatívny dopad na poverených vojakov

V januári 1942 sa nacistickí vodcovia dohodli na "konečnom riešení" - vytvorení koncentračných táborov. Na zabíjanie nepohodlných osôb bol používaný plyn na báze kyanidu - Cyklón B. Samozrejme, nie všetci umreli v plynových komorách. Tisícky fyzicky zdatnejších väzňov ostávali pracovať. Slabo oblečení a ešte slabšie živení, umierali na vyčerpanie, podvýživu, choroby a neraz aj po bitke od dozorcov. 

Milióny nevinných

Keď sa povie holocaust a príde na počítanie obetí, najčastejšie sa dopracujete k jednoduchému číslu. Päť a trištvrte milióna Židov. 

Tak moment. Židia neboli jediní, koho nacistický režim posielal na smrť. Často sa na to zabúda, no do plynu šlo aj mnoho Slovanov (áno, aj Slovákov), Rómovia, ľudia s telesným či duševným postihnutím, príslušníci cirkví a všetci, najmä inteligencia, ktorí sa pokúsili vzbúriť proti režimu, alebo boli považovaní za nebezpečenstvo. 

Okrem toho - z asi 72 000 000 obetí druhej svetovej vojny je viac než polovica spomedzi civilného obyvateľstva, žien a detí, ktoré ostali doma. Umierali na následky náletov, hladu, chorôb a brutality vojakov, ktorí bojovali o každé mesto. Z tohto počtu tvoria Židia naozaj "len" necelých 7%.

V prepočte na počet obyvateľov mali najväčšie straty Poľsko, Litva a Sovietsky zväz. Napríklad v Poľsku zahynulo približne rovnaké množstvo Židov ako Poliakov. V Litve dokonca o polovicu viac nežidov ako Židov. Straty Židov žijúcich v Sovietskom zväze tvoria dokonca len 4% strát Sovietov. Obete zo Sovietskeho zväzu pritom tvoria viac než 30% všetkých obetí! Mesto Leningrad, ktoré ostalo na viac než dva roky izolované od sveta, bez dostatočných zásob jedla a v neustálych bojoch, prišlo o trištvrte milióna civilistov, nehovoriac o stratách na bojovom poli. Možno sa pletiem, no myslím, že tie dva roky boli pre nich rovnako hrozné ako pobyt v koncentračnom tábore.

Prečo sa pri spomínaní holocaustu vždy hovorí len o Židoch? Nuž, ťažko povedať. Áno, boli hlavnou obeťou, ale rozhodne nie jedinou a ani nie tou najväčšou. Holocaust Rómov, Slovanov a ďalších národov sa už nejako nespomína. Možno na našu škodu. Keby mal Hitler dosť času a naozaj by zmietol zo zeme všetkých Židov, určite by pokračoval vo vyhladzovaní ďalších "nenordických" národov a všetkých, ktorí by mu bol nepohodlní.

A ešte niečo. Okrem koncentračných táborov sa za druhej svetovej vojny ujali aj tzv. internačné a pracovné tábory. V nich šlo najmä o to, aby "nepohodlní" pracovali na projektoch, ktoré boli príliš nebezpečné - výstavby železničných tunelov a podobne. Mimochodom, v zoznamoch internovaných osôb nájdete až podozrivo veľa nežidov. Tieto tábory boli po celej Európe, vrátane Slovenska. Samozrejme, pod nacistickou nadvládou.

Internovalo sa nie len v Európe. V USA boli po útoku na Pearl Harbor internovaní všetci Japonci. Nie za účelom ich likvidácie, len "pre istotu". Ale o tom učebnice histórie taktne mlčia, lebo "zasľúbená zem demokracie a slobody" by dostala veľkú facku.

Požičané a vrátené

Nenávisť a systematické vyvražďovanie za druhej svetovej vojny je odsúdeniahodné. (bez ohľadu na vaše sympatie či antipatie k Židom, Rómom a ostatným zainteresovaným skupinám) Nie je to však ojedinelý jav. Pri dobývaní Ameriky európskymi kolonizátormi boli vyhladené viaceré pôvodné národy, po ďalších ostali len zdecimované zvyšky v rezerváciách. Napriek stáročnému nepísanému pravidlu, že vojna je chlapská záležitosť a ženy a deťmi majú ostať mimo, maximálne ich (v staroveku) brali do otroctva. 

Ale vráťme sa k holokaustu ako ho chápeme. K systematickému vyhladeniu celého národa, vrátane žien a detí. Zmienka o jednej z prvých historických genocíd sa nachádza v Biblii, v knihe Jozue. Keď Izraeliti dobýjali zasľúbenú zem, nejaká "vojenská etiketa" im veľa nehovorila a na Boží povel pozabíjali všetkých obyvateľov niekoľkých miest, čím vlastne vyhladili pár menších kmeňov (národov). Keď sa nad tým človek tak zamyslí, nadobudne pocit, že to, čo sa stalo generácii našich dedov, bola splátka historickej pôžičky. 

Nie, nechcem spochybňovať holocaust alebo ho zľahčovať. Skôr naopak. Nesmieme zabúdať. Hlavne kvôli obetiam, na ktoré sa zabudlo. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?