Možno ste už počuli porekadlo - od matky je aj cukor sladký. Možno ste ho teraz počuli po prvý raz a nedáva vám zmysel. Cukor predsa JE sladký! Áno, ale ak ho servíruje mama, je ešte sladší. Za svoj život som sa zoznámila s mnohými deťmi, ktoré prežili časť detstva v domovoch a náhradných rodinách. Bola som súčasťou profesionálnej rodiny i náhradnou "mamkou" pre umierajúceho chlapca-sirotu. A dnes už chápem, prečo deti tak veľmi túžia mať matku. Akúkoľvek.
Od prvých okamihov života sa dieťa s neskutočnou bázňou a závislosťou obracia na matku. A hoci jeho fyzická závislosť slabne, ako sa učí starať samé o seba, matka ostáva ako ikona. Dokonca aj v rodinách, kde je matka napr. závislá na alkohole a nespráva sa k deťom tak, ako by mala, dieťa ju často vidí idealizovane. Prehliada jej chyby a nedá na ňu dopustiť. Táto hlboká emocionálna závislosť je zakorenená v človeku už od praveku. Dieťa matku - ikonu, vzor, lásku - inštinktívne vyhľadáva.
Nastanú situácie, kedy úrady rozhodnú o umiestnení dieťaťa do detského domova. Mama je preč. A čo robí dieťa? Ďalej sníva a fantazíruje. Vidí svoju idealizovanú mamičku, predstavuje si, ako k nej príde a budú zase šťastní. Dokonca aj keď je umiestnené v profi rodine, kde má svoju profi mamu - a dokonca aj keď jej hovorí mama - sníva ďalej. Aj ten najmenší kontakt s biologickou matkou je pre dieťa neskutočným zážitkom, eufóriou a radosťou. Negatívne skúsenosti z minulosti akoby neexistovali. Často nevie alebo nechce pochopiť, že biologická matka naozaj nemá záujem sa o neho starať. Keď mama príde raz ročne na dve hodiny a kúpi mu lízatko či autíčko, tá drobnosť má pre neho väčšiu hodnotu ako stovky vecí, ktoré dostal v profi rodine. Čo na tom, že mu profi rodičia zabezpečili vysnívaný kurz jazdy na koni, vzali ho na dovolenku k moru a dostal nový tablet! MAMA mu dala lízatko (a pritom často by mu mohla doniesť niečo hodnotnejšie, nehovorím o prípade, že je tak chudobná, že nemá na nič iné!). Je to takmer nepochopiteľné, ale je to tak. Byť profi rodičom je veľmi nevďačné, lebo nikdy sa nedostanete na úroveň biologickej matky. Takmer nikdy. Ak však predsa, potom sa toto dieťa bude k vám vracať s láskou a možno si vás bude vážiť ešte viac ako si vás vážia vaše biologické deti a vy budete pre neho dôležitejší ako jeho biologická rodina.
Len veľmi zriedka nastane situácia, kedy dieťa na svoju biologickú matku zanevrie alebo o ňu fyzicky príde (smrť) a viac nie sú v kontakte. Zmieriť sa s myšlienkou, že mama už nie je, je ťažké aj v dospelosti, o čo viac musí byť v detstve? No aj teraz dieťa hľadá matku. Nejakú novú. Buď vychovávateľku v domove, alebo, ešte lepšie, v profesionálnej či adoptívnej rodine. A to dokonca aj v puberte a na prahu dospelosti, teda v čase, kedy väčšina "normálnych" mladých ľudí svoje matky nejako výnimočne "nerieši".
Tendencia mať niekoho, komu hovorím mama, je však silná aj u detí, ktorých matky žijú a sú s nimi aspoň občas v kontakte. Keď moja profi-sestra po pár týždňoch pobytu u nás začala mojej mamke hovoriť mama, trvalo mi dobrý polrok, kým som mamku mohla objať aj ja. Moja profi sestra na nej doslova visela. Potrebovala nasať to emocionálne puto k matke, ktoré sa pretrhlo jej odchodom do domova. Túto potrebu cítiť materskú lásku mala aj napriek tomu, že bola v občasnom telefonickom kontakte so svojou biologickou matkou a netajila sa túžbou vrátiť sa k nej. Bolo to jasné - potrebovala matku. TU a TERAZ. Akoby potreba mať matku bola rovnakou základnou potrebou ako potreba najesť sa a spať...
Matka je bezpečie, úkryt pred búrkou. Matka je esencia radosti a zosobnenie bezhraničnej lásky. Mám skúsenosť, že deti, ktorých biologické matky zavrhli a oni sa začlenili do novej rodiny, si tú svoju "mamu" (náhradnú) vážia viac ako deti, ktoré brali ako samozrejmosť, že ju vždy mali, a že ich vždy milovala. Keď dieťa príde o matku, je to akoby mu vytrhli srdce z tela. Ak v rodine chýba otec, je to ťažké, pretože vzor otca je (hlavne u dievčat) vzorom budúceho partnera. No bez matky dieťa nemá pod nohami zem. Úlohy, ktoré majú pri výchove dieťaťa matka a otec sú odlišné. A to bez ohľadu na to, kto z rodičov zarába. Je to biologicky dané, že muži a ženy majú k deťom iný vzťah, a hoci ich milujú, milujú ich inak a inak to prejavujú. Aj vo väčšine normálne fungujúcich rodín je to viac matka, ku komu sa deti utiekajú. Nie kvôli "stereotypu," kvôli prirodzenej biologickej podstate materstva.
Nečudujte sa, že sa chlapček v reklame pýta, kde je mama. Pre dieťa v detskom domove je "mama" vždy len prestupná stanica. Mnoho detí vystrieda niekoľko profi rodín a slovo "mama" používa pre viacero žien. Ku každej si vytvára citový vzťah a stále dúfa, že táto "mama" bude tá posledná, pri ktorej ostane na celý život. Tí, ktorí sa pýtali, prečo ten chlapček chce aj po tom všetkom ešte nejakú mamu, zrejme v živote nestretli nikoho, komu v detstve mama chýbala. Ja sa mu po mojich skúsenostiach nečudujem a prajem milujúcu mamu každému dieťaťu, ktoré ju - z akýchkoľvek príčin - nemá pri sebe.
