Aký je to vlastne deň?

Autor: Ivana Lešičková | 6.1.2015 o 16:03 | (upravené 7.1.2015 o 13:39) Karma článku: 3,90 | Prečítané:  756x

Alebo o pohybe nebeských telies, bohoch, kráľoch, poverách, výpočtoch a o tom, prečo chodí pravoslávny Ježiško až na Troch kráľov. :)

"Boh povedal: Nech sú svetlá na nebeskej oblohe, aby oddeľovali deň od noci a označovali obdobia, dni a roky." (Gn 1, 14)

Už v praveku si naši predkovia začali všímať zákonitosti prírody. Pochopili striedanie ročných období, princíp klíčenia obilia a čoskoro začali pozorovať hviezdy, aby tomuto všetkému dali nejaký zmysel. Asi tak nejako by sme mohli začať. Je to už mnoho tisíc rokov, odkedy naši predkovia spoznali rovnodennosť a slnovrat a začali podľa nich počítať dni a roky. Odvtedy vzniklo veľké množstvo kalendárov a spôsobov ich výpočtu. A tak vlastne ani nevieme, aký je práve deň.

Za najstarší "kalendár" sa považuje monumentálna a záhadná stavba - Stonehenge. Podľa všeobecne prijímanej teórie sú hlavné kamene umiestnené tak, aby cez ne svietilo slnko počas letného slnovratu. Práve Slnko a jeho pohyb po oblohe sa stal základom pre meranie času. Väčšina dodnes používaných kalendárov vychádza práve zo Slnka a zo snahy čo najpresnejšie vypočítať čas, ktorý trvá Zemi, kým ho obehne (solárne kalendáre).

Druhým nebeským telesom, ktoré krúži po oblohe, je Mesiac. Tu je však drobný problém - obeh Mesiaca netrvá jeden kalendárny mesiac, ale približne 29 a štvrť dňa. Lunárny rok potom trvá zhruba o 10 dní menej ako solárny. Všetky tieto tzv. lunárne kalendáre (napríklad aj jeden z najdlhšie používaných čínsky kalendár) to musia nejako riešiť. Najčastejšie tým, že čas od času pridajú roku ešte jeden mesiac, aby deficit vyrovnal. Iní to zas neriešia vôbec a roky im plynú akosi rýchlejšie (napríklad moslimom - v roku 2008 oslavovali Nový rok dva razy).

Drvivá väčšina krajín sa dnes riadi solárnym kalendárom. Nastáva však druhý problém - od čoho budeme počítať plynúce roky? V starovekom Egypte sa používali roky vlády jednotlivých faraónov. Tu však nastali občas problémy. Ten istý kalendárny rok bol totiž posledným rokom vlády jedného panovníka a prvým rokom vlády druhého. (Hm, kto vie, či si na základe tohto princípu mohli pracujúci skôr nárokovať na dôchodok :)) V antickom svete boli prví, ktorí používali svoj letopočet, starí Gréci. Ako svoj "rok nula" určili rok 776 pred Kr., kedy sa konala prvá historická olympiáda. Podobne aj Rimania uvádzali svoj letopočet od roku 753 pred Kr., ktorý je mýtickým rokom založenia Ríma. Židia mali v tom čase už svoje za sebou, tí svoj letopočet udávajú "od stvorenia sveta" podľa výpočtu veku patriarchov v Biblii. Od Rimanov ušli o tri tisícky rokov.

Kalendár, ako ho poznáme, sa začal formovať v Rímskej ríši. Vrátane názvov mesiacov a ich poradia, ako aj "chudobného" februára na úkor júla a augusta. Táto anomália má svoje odôvodnenie. Rímske mesiace mali svojich patrónov, spočiatku spomedzi božstiev (Mars, Juno, Jánus), no práve letné mesiace dostali mená po dvoch najvýznamnejších mužoch svojej doby - G.I. Caesarovi (júl) a Octavianovi Augustovi (august). Aby boli obaja poctení rovnako dlhým mesiacom, musel sa nájsť jeden "zvyšný" deň. Šlohli ho februáru.

Zaujímavým špecifikom rímskej doby bol fakt, že začiatok roka nepripadal na január ale na marec - na jarnú rovnodennosť. Dôkazom sú práve mená mesiacov v jeseni - september (septem=siedmy, v skutočnosti je deviaty), október (octo=ôsmy, v skutočnosti desiaty), november (novem=deväť, v skutočnosti jedenásty) a december (decem=desať, ktorý je dvanásty). Z tohto obdobia pochádza aj slovo kalendár. Kalendy bolo meno pre prvý deň v každom mesiaci. Práve od nich sa odvodzuje celý dnešný kalendár.

V staroveku a čiastočne aj doteraz mali mnohé národy vlastné kalendáre. Veľmi zaujímavý bol etruský kalendár. Tento "najpoverčivejší národ antiky" si už od začiatku určil celú svoju dobu existencie, vrátane vlastného zániku. Vyčlenili pre seba desať "storočí" (nie v zmysle presne 100 rokov), pričom na ich konci mali zmiznúť. Za koniec posledného storočia sa považuje smrť cisára Claudia (41-54 po Kr.), posledného veľkého milovníka etruskej kultúry. Po jeho smrti sa už v dejinách neobjavila o tomto kedysi mocnom národe ani zmienka.

S rozmachom Rímskej ríše sa v celej Európe udomácnil rímsky, tzv. Juliánsky kalendár. Bohužiaľ, Caesarovi matematici sa sekli o pár minút. Výsledkom toho je, že každých 400 rokov v kalendári pribudnú 3 dni. V 16. storočí pripadala jarná rovnodennosť už na 11. marca a pápež Gregor XIII. sa rozhodol pre zásadnú reformu. V októbri 1582 proste vynechal 10 dní. Aby sa predišlo opätovnému nárastu "zvyšných" dní, zaviedol drobnú zmenu. Roky na konci storočí sú priestupné len každých 400 rokov. Rok 1600 teda priestupný bol, ale znova bol priestupný až rok 2000, hoci v juliánskom kalendári boli priestupné aj roky 1700, 1800 a 1900. (áno, vďaka tomu je teraz juliánsky pozadu o 13 dní a po roku 2100 už bude o 14).

Gregoriánsky kalendár sa v západnom svete ujal. Pravda, východná ortodoxná cirkev ho odmietla uznať a naďalej používa juliánsky. Nevadí, v roku 48 700 sa oba kalendáre opäť zjednotia. Pravda, ten juliánsky bude mať o rok menej. Teda, ak sa dovtedy nenájde ďalší reformátor, ktorý posunie roky. Náš letopočet, počítaný od narodenia Krista, sa totiž nezakladá na pravde. Mních, ktorý počítal Kristov rok narodenia, sa trošku sekol. Dnes sa odborníci domnievajú, že Kristus sa narodil medzi rokmi 9 a 4 pred Kristom.

Takže aký je dnes deň? Bolo by azda najrozumnejšie počítať podľa absolútnych veličín, napríklad podľa jarnej rovnodennosti alebo počtu obehov Mesiaca okolo zeme, ktoré uplynuli od posledného letného slnovratu. Lenže aj tu by nás mohol zastaviť nejaký astrofyzik s pripomienkou, že rýchlosť nebeských telies nie je z dlhodobého hľadiska konštantná, lebo napr. Mesiac sa veľmi pomaly vzďaľuje od Zeme, obeh mu trvá každoročne o pár milisekúnd viac a podľa niektorých teoretikov sa Zem vo svojich prvotných štádiách točila oveľa rýchlejšie. Navyše, až sa človek poberie kolonizovať Mars, bude sa musieť nejako vysporiadať aj s faktom, že rok na Marse (v zmysle obehu okolo Slnka) trvá necelých 687 dní.

No dobre, už sme trocha v oblakoch. Kým budú existovať rôzne národy a kultúry, budú existovať aj rôzne kalendáre, letopočty, sviatky, novoročné oslavy a Vianoce s dvojtýždňovým oneskorením. A či už dnes oslavujete Troch kráľov, Vianoce, či niečo celkom iné, užite si to v zdraví :)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?