Nedeľa, 4.55 ráno.
Myslela som si, že je to len plný mechúr. V posledných týždňoch tehotenstva sa mi to stávalo často. No keď som sa dvihla z postele, pocítila som, ako mi niečo tečie po nohách. Inštinktívne som stiahla panvové svaly, v domnení, že som si len trošku cvrkla. Nepomohlo. Hneď mi to bolo jasné. Praskla mi voda.
Vlastne ma to vôbec nevydesilo. Bola som už po termíne. Rýchlo (ehm, tak ako mi dovoľovalo moje nadrozmerné bruško) som šla do kúpeľne, dala som si vložku a vrátila sa do izby. Manžel sa prebudil a prekvapene zízal, že som už hore. Len čo som mu povedala dôvod, vyskočil z postele a začal sa obliekať.
6.10 ráno.
Prvý trapas v nemocnici sa mi stal hneď vo dverách. Omylom som zazvonila na oddelenie a nie na pôrodnú sálu. Otvorila mi strašne "milá" sestrička s ohromným pozadím a vysmiala ma, že neviem, kam mám ísť. Doktor na sále ma vyšetril a skonštatoval, že toto ešte na pôrod nevyzerá. Neotvárala som sa a kontrakcie boli mizerné. Nechal ma na oddelení. Pri tej "milej" sestričke.
Celý deň sa nedialo vôbec nič. Službu mal taký mladý doktor, ktorý mal na starosti asi tri tucty žien a zrejme ani nezaregistroval, že som tam. Naivne som si myslela, že mi dajú nejakú vyvolávačku, ale nič. Tá "milá" sestrička sa mi rovno zasmiala - a čo by ste chceli? V nedeľu???
17:00.
Popoludní ma zavolali skontrolovať bábätku ozvy. Doktorovi sa niečo nepáčilo, lebo malej v tom prasknutom bazéne nebolo dobre. Prišla za mnou sestrička s infúziou. Dajte ruku, zavelila. Keď som sa jej opýtala, že čo mi to ide dať, venovala mi nechápavý pohľad. Jasne som z neho vyčítala - a čo sa ty hlúpa vôbec pýtaš? Ty si tu na to, aby si nastavila ruku a čušala! Na moje naliehanie za mnou prišiel doktor, aby mi vysvetlil, že mi dajú horčík, lebo malá potrebuje trocha výživy. To dávalo zmysel. Sestrička mi však dala infúziu tak úžasne, že najprv nešla, a potom už nemala čas, lebo som mala ísť na kontrolu, tak ju zošupla celú naraz. Ak ste už dostali konskú dávku horčíka, tak viete, aké je to nepríjemné. Samozrejme ma hneď potom zase hnala na ozvy a ešte ma sprdla, že čo mi to toľko trvá. Asi jej nedošlo, že som po tom horčíku ako prejdená vlakom a sotva sa držím na nohách.
Niekedy vtedy som si počas pravidelnej výmeny vložky všimla, že moja plodová voda má škaredú zelenú farbu. Šla som za sestričkou (podarilo sa mi vymáknuť druhú, ktorá nebola taká "milá") a decentne ju upozornila, že ak by to - náhodou - niekoho zaujímalo, tak moje dieťa pláva v baciloch. Až kedysi večer za mnou prišiel doktor, aby mi povedal, že mi nasadia antibiotiká, aby malú ochránili. Do rána bola voda čistá.
A pôrod stále nikde...
Pokračovanie už zajtra!