Dajte cisárovi, čo je cisárovo...

Autor: Ivana Lešičková | 14.11.2014 o 21:32 | Karma článku: 4,49 | Prečítané:  600x

Niektorým občianskym "povinnostiam" by bolo lepšie dať názov občianske "privilégiá".

Keď sa farizeji pýtali Ježiša, či je správne platiť dane, odpovedal s Božou múdrosťou - dajte cisárovi, čo je cisárovo a čo je Božie, dajte Bohu. V neľahkom období rímskej nadvlády a tlejúcom ovzduší rebélie bolo naozaj ťažké odpovedať tak, aby z toho nevznikol konflikt. A Kristus to zvládol bravúrne. V podstate povedal, aby sme si plnili svoje záväzky voči všetkým autoritám. 

Možno vás prekvapil tento úvod. Už predsa nežijeme za cisára Tiberia a nepochodujú nám za dverami vojaci v srandovných plechových mundúroch. Aj doba sa zmenila. No ak by Kristus žil teraz, za čias parlamentnej demokracie (áno, to je oficiálny názov, i keď to tak niekedy nevyzerá!), určite by na túto otázku odpovedal rovnako. 

Môžem to napísať aj priamo - biblický odkaz je celkom jasný: plň si svoje občianske povinnosti. A netýka sa to len platenia daní. Dôležitou časťou našich občianskych povinností je aj účasť na voľbách či referendách a možnosť aktívne sa podieľať na politickom živote. Štatistiky volebných účastí sú pritom z roka na rok úbohejšie... ale prečo?

Boli časy, ešte pred štvrť storočím, kedy sa na voľby chodiť muselo. Aj tak nebolo na výber. Kandidátka bola len jedna a akt vhodenia obálky do urny bol len fraška. Takto to chodilo 40 rokov. Ľudia sa zžili s predstavou, že účasť na voľbách je povinnosť. A frustrovaní rozkrádaním našej krásnej domoviny a množstvom nezmyselných zákonov, ktoré nám často komplikujú život, mnohí stratili chuť vôbec vstať z gauča a prejsť sa - raz za štyri roky - k volebnej urne. Povedia si - veď aj tak nič nezmením a bez ohľadu na to, koho zvolím, veci sa nezlepšia. 

Zabúdame na jednu zásadnú vec. Žiaden politik nemá moc sám o sebe. Jeho mocou sú ľudia, ktorí ho podporujú. Videla som jednu veľmi výstižnú karikatúru. Stál na nej rečník (politik) na doske nad priepasťou. Tú dosku držali ľudia, ktorí stáli na pevnej zemi, kde ho počúvali. Len čo sa otočia a odídu, doska sa preváži a mocný muž sa zrúti do priepasti. Desivo jednoduché a výstižné.

Som presvedčená o tom, že na Slovensku je množstvo schopných ľudí, ktorí naozaj chcú pomôcť svojmu mestu, okresu, či celej krajine. Majú nápady a ešte nie sú skazení vidinou bohatstva. Len ich treba podporiť a dať im šancu. Vstať z gauča a prejsť sa do volebnej miestnosti.

Možnosť chodiť voliť by nemala byť braná ako povinnosť, no ako privilégium. V mnohých krajinách vládnu diktátori, zúria tam nepokoje a človek nemá možnosť s tým nič urobiť - snáď len ďalším krviprelievaním. My sme tí šťastní, žijeme v slobodnej krajine. Na rozdiel od množstva našich rovesníkov z iných kútov sveta máme to privilégium, že môžeme zmeniť našu budúcnosť.

V našich génoch je stále zakotvená pokrivená predstava volieb ako nevyhnutného zla. Každý z nás však môže byť ten, kto priloží ruku k dielu a niečo zmení. Dajme šancu tým, ktorí ponúkajú pravé hodnoty. Dáme tým šancu aj sebe a našim deťom, aby mohli žiť v krajšom a lepšie fungujúcom svete. Naša krajina i mesto potrebujú zmeny. A tie sú v našich rukách...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?